Gibraltár
19:56
Obrovská skala uprostred
mora? Nie úplne, ale predsa...
Vstupná brána do Európy
Prázdniny, čas, kedy ľudia najčastejšie vytiahnu
päty z domu. Rovnako je to i u mňa a keďže práve na tomto mieste (alebo o
pár kilometrom ďalej) žije moja teta s rodinou, tak som prišla na návštevu.
Rozloha: 6,8 km²
Počet
obyvateľov: 32 tisíc
Štát:
Veľká Británia (na juhu
Španielska)
Motto: Montis
Insignia Calpe
Možno toto miesto poznáte pod prezývkou The Rock (Skala), ktorá je dosť
výstižná, čo musíme uznať! Skala je vysoká 423 metrov. Úradným jazykom tu je
angličtina, takže sa tu dorozumiete určite (teda ak máte aspoň aké-také
základy).
Trošku niečo z histórie? Keďže sa Gibraltár nachádza na juhu Pyrenejského
polostrova, na mieste, ktoré je blízko, no nie najbližšie k Afrike (20 km), musíte uznať, že má veľmi
strategickú polohu na kontrolu Gibraltárskeho prielivu. Nečudo, že sa v
minulosti používal ako pevnosť. Ak tu zavítate uvidíte množstvo
pozostatkov hradieb, strategický umiestnených diel, ...
Bol
osídlený už od doby kamennej. Bolo to prvé miesto objavu
neandertálskej lebky, čo si mnohí neuvedomujú, bolo to ešte predtým, než objavili známe pozostatky človeka v Nemecku - Neandertale.
Prvé osídlenie tejto skaly majú na svedomí Feničania,
neskôr sa tu vystriedalo ešte mnoho „vlastníkov“. Až kým tu v roku 711 nezakotvila marocká armáda vedená Tárikom
ibn Sijádom, ktorý po sebe nechal skalu pomenovať: Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho neskôr vznikol skomolením súčasný názov - Gibraltár. Skala sa dostala do vlastníctva Španielska až v roku 1462, no
necelých dvesto rokov nato, si na ňu začala nárokovať Británia a v roku 1704
bol Gibraltár dobytý Britmi a odvtedy je jednou z Britských kolónií.
Existuje povesť, ktorá vraví, že Gibraltár bude patriť Británii, pokiaľ na skale ostane aspoň jedna
opica.
Ale dosť bolo faktov, poďme sa pozrieť radšej na nejaké
pamiatky, atrakcie či miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.
Ak do Gibu prichádzate ako peší turista zo Španielska (áno,
dá sa to) alebo priletíte priamo na letisko, tak vás určite na prvý pohľad
zaujme jedna vec – hneď ako prejdete cez hranice (musíte sa preukázať pasom či občianskym),
tak budete prechádzať runwayom letiska, ak sa vám pošťastí, možno bude nejaké
lietadlo odlietať/prilietať a vy to uvidíte zo vzdialenosti pár desiatok
metrov. Nebojte sa však, budete to sledovať z bezpečia, na letisku sú semafory,
a tak sa nemôže stať, že sa niekto alebo nejaké auto ocitne v nesprávny
čas uprostred letiskovej dráhy. Áno, stáva sa, že turistov zaujme to, čo je
vlastne na konci runwaya, ako to tam vyzerá. Jednoducho zmenia smer, zídu
z „prechodu pre chodcov“ a vyberú sa rovno cez stred dráhy, poháňaní
dobrodružstvom za poznaním, kamsi na kraj. Vtedy sa rozoznejú výstražné
„sirény“, ozve sa hlas z reproduktorov alebo sa po nich rovno vydajú pracovníci letiska – takže vám to naozaj neodporúčam. Myslím, že vám to za
takéto "haló" nestojí, prípadne za nejakú pokutu.
Nevýhodou tohto letiska je aj to, že ak sa vyberiete cez
hranice v nesprávny čas, tak si v zápche postojíte aj dlhšie než pol
hodiny, zväčša je to najmä kvôli príletom a odletom lietadiel. Preto
odporúčam pozrieť si, kedy sa lietadlá po letisku pohybujú, niekedy je totiž rozdiel
časov len 15 minút a vtedy pustia cez runway sotva 10 áut, ak vôbec.
Taktiež odporúčam, aby ste sa mestom neprechádzali so slúchadlami
v ušiach, pokutu vám za to pravdepodobne dať nemôžu, ale garantujem vám,
že ak vás zbadajú nejakí policajti, tak vás zastavia a napomenú. Keďže
premávka v meste je už taká, aká je.
Čím sa dostávame k tomu, že väčšina obyvateľov jazdí na
skútroch, motorkách či bicykloch, keďže sú praktickejšie a hlavne menšie
ako autá. Väčšina uličiek je poriadne úzka, takže auto vám spôsobí väčšie
problémy, ak sa tam s ním samozrejme vôbec dostanete, no s motorkou to bude ľavou zadnou.
V meste sa dajú taktiež požičať bicykle, na ktorých
viete absolvovať aj prehliadku mesta. Poplatok sa pohybuje okolo 2 či 3 libier
na 20 minút. Po meste je niekoľko stanovíšť, kde si bicykel viete požičať
a následne ho aj vrátiť. Osobne som to neskúšala, keďže pešo som mala
zaručené, že sa dostanem tam, kam potrebujem a mám aj o starosť
menej, čo s bicyklom, ak sa chcem pozrieť do nejakého obchodu a podobne.
Po meste je najlepšie pohybovať sa pešo, ak nemáte
k dispozícii skúter, no premávajú tu samozrejme aj autobusy, ktoré stoja taktiež pri niektorých pamiatkach či atrakciách.
Väčšinu mesta zaberá skala, a tak sa nemôžeme čudovať,
že každý kúsoček mimo nej je preplnený budovami. Dokonca sa začala navážať zem
na morské dno, kde sa potom stavajú domy, takto sa pomaly rozširuje
priestor na bývanie. Dom obklopený morom,
áno, znie to krásne, ale ja osobne si neviem predstaviť či by som si dokázala takto
bývať, príde väčšia búrka a čo potom? Týmto spôsobom sa stavajú prevažne vily na západnom pobreží, ktorých cena tomu aj odpovedá, pohybuje sa okolo
piatich miliónov libier.
Toto mesto však nie je chudobné ani na prírodu, skala je
porastená rôznymi stromami (asi ťažko to možno nazvať lesmi), možností ako sa dostať na vrchol je viac. Môžete si
zvoliť nejaký chodník, kde toho z prírody uvidíte naozaj mnoho, hore sa však dá
dostať samozrejme aj autom či vyhliadkovým autobusom. Je tu možnosť aj využitia lanovky, z ktorej máte výhľad na celú skalu i mesto pod ňou. Všetko
je však spoplatnené, áno, aj keď sa vyberiete hore po svojich. Ceny vám však
neviem povedať, keďže tunajší to majú zadarmo a ja som tam vždy išla
v niekoho sprievode, takže ma to nevyšlo ani cent. Ale čítala som, že pre
peších je to niečo okolo 1,50Ł.
Vyššie som už spomínala opice a áno, naozaj tu žijú vo
voľnej prírode makaky, je to jediné miesto v Európe. Sú to ozajstné drzane, neraz sa stalo, že okradli aj turistov, takže pozor! Sú to divé zvieratá, nikdy neviete, kedy môžu
zaútočiť, aj keď na turistov sú už dosť zvyknuté, len nezabudnite, že ich
nesmiete kŕmiť! Ak máte šťastie, tak ich cestou po skale uvidíte naozaj dosť,
nemáte problém dostať sa k ním na veľmi blízku vzdialenosť, ale nech je to
akokoľvek lákavé, radšej ich nehladkajte. Ak cestujete autom, nezľaknite sa, ak vám
niečo skočí na strechu, nejaká opica sa vám rovno posadí na kapotu auta či zavesí
na spätné zrkadlo - nie je to nič výnimočné.
Určite poznáte Herkulesa a báj o Herkulovych
stĺpoch, ktoré Herkules postavil, aby označil koniec sveta, ktorý vtedy
poznali. Jeden postavil v Afrike a jeden v Európe - podľa tohto
by mal byť práve Gibraltár jedným z nich. Hore na skale sa nachádza pripomienka
tejto báje – Herkulov pilier.
Za návštevu stojí i botanická záhrada, do ktorej vstup je zdarma. Nepredstavujte si žiadne skleníky či budovy po strop preplnené rastlinami od výmyslu sveta. Je to v podstate taký obrovský park, kúsok od centra, kde okrem rozmanitých rastlín nájdete aj amfiteáter, detské ihrisko či Wildlife Park, v ktorom však nie je nič zaujímavé, je to skôr pre deti a vstupné v hodnote 7Ł môžete využiť aj lepšie. Ak pôjdete k botanickej záhrade hornou cestou (dá sa tam dostať i zdola, okolo lanovky, ktorá je hneď pred vstupom), tak si môžete po pravej strane všimnúť kino Queen’s Cinema, v ktorom sa filmy premietali najmä v minulosti.
Cestou sa môžete zastaviť a prejsť sa po Trafalgar Cemetery (Trafalgársky cintorín).
Keď
sme už pri parkoch, tak nedávno bol neďaleko centra vybudovaný ďalší, naozaj
krásny park aj s jazierkom. Keď som tadiaľto prechádzala prvýkrát naskytol
sa mi pohľad na skupinku ľudí cvičiacich Taiichi.
Určite
sa pozrite aj na južnú časť ostrova, kde sa nachádza Europa Point – najjužnejší bod Gibraltáru, odkiaľ vidno takmer za
každého počasia Afriku. V budúcnosti by tu mal byť postavený aj Gibraltársky
futbalový štadión. Nachádzajú sa tu pamätníky, medzi inými aj pamätník Władysławovi Sikorskemu, veliteľa
poľskej odbojovej armády.
Maják, ktorý hral dôležitú
úlohu pri navigácii lodí cez Gibraltársky prieliv. Dnes má maják však hlavne
symbolický význam.
Kostol Matky
Božej Európy, katolícky
chrám, postavený Španielmi v 15. storočí, ktorý Briti neskôr zničili, no po
troch storočiach bol opäť obnovený. Keďže Matka Božej Európy je patrónkou
Gibraltáru, tak tento kostol preň veľa znamená.
Mešita Ibrahim-al-Ibrahim
Mosúr,
ktorá patrí k najväčším mešitám v nemoslimských krajinách.
Z blízka si tu viete taktiež obzrieť delá alebo sa cez
ďalekohľad bližšie prezrieť pobrežie Afriky a Algeciraský záliv.
Na
južnom konci Main Street sa nachádza politické centrum krajiny.
Nájdete tu Najvyšší súd, Strážnicu (Guard
House), kde sa 8-krát do roka koná výmena stráží a hneď oproti sa nachádza Kláštor (The Convent), ktorý sa
v súčasnosti používa ako rezidencia guvernéra Gibraltáru. Viaže sa
k nemu i povesť o Sivej
Panej (Lady in Grey), ktorá sa kedysi
pokúsila ujsť z kláštora i so svojim milencom, ktorý bol taktiež
mníchom, za trest ju zamurovali v jednej z miestností, a tak tam
straší dodnes.
Pred
touto rezidenciou guvernéra môžete zazrieť stráže, ktoré stoja pred mrežami, za
ktorými sa nachádza obraz kráľovnej Alžbety II., otázkou však je či tam viac
stoja alebo nie. Stalo sa mi viackrát, že keď som tadiaľto prechádzala, boli tam a v zápätí o päť minút zmizli.
Na druhej strane Main Street sa nachádza námestie Grand Casemates Square, kde sa zvyčajne konajú nejaké predstavenia, stretnutia a rôzne akcie. Ja som mala to šťastie, že som prechádzala okolo práve vtedy, keď sa konal zraz Harley.
Môžete si tu však posedieť i v nejakej kaviarni, je ich tu naozaj požehnane.
Vnútri
skaly je množstvo tunelov a jaskýň, dokonca celá tunelová sieť je dlhšia
ako sieť všetkých ciest v tomto meste, zaujímavé, nie? Niektoré
tunely, jaskyne sú sprístupnené i verejnosti, no do niektorých sa
viete dostať iba vtedy, ak máte po ruke loď, príkladom je napr. jaskyňa, kde sa
našli pozostatky neandertálca.
Navštíviť však môžete St. Michael ‘s Cave, kde je veľmi dobrá akustika, a tak sa
jaskyňa využíva ako koncertná sieť a hrajú sa tu rôzne predstavenia.
Nachádza sa tu pódium i hľadisko, lístky na tieto predstavenia sú však
dosť drahé. K tejto jaskyni viaže taktiež legenda, niekde vo vnútri sa
má skrývať vchod do chodby, ktorá vedie až do Afriky, doposiaľ ho však ešte
nikto nenašiel.
Ja osobne by som sa rada niekedy pozrela do
jaskyne Lower St Michael's Cave, kde sa prechádza po tenkom okraji a ľahko sa môže
stať, že spadnete do jazierka uprostred, niežeby ma lákala predstava
znenazdajky sa vykúpať v ľadovej vode, ale je to celkom zaujímavý zážitok.
Navštíviť môžete aj múzeum, je ich tu viac, pri
jednom sa nachádza i stotonové delo, kde som bohužiaľ nebola, tak snáď
nabudúce.
Takmer
každý turista sa tu odfotí aj s červenou telefónnou búdkou, sú navlas
rovnaké ako v takom Londýne, snáď len s výnimkou, že priamo na
telefóne máte napísané „Gibtelecom“,
ale to už na fotke vidieť nie je, no nie? Ja s búdkou fotku nemám, vždy keď som
išla okolo buď ma nemal kto odfotiť alebo som nechcela cudzím ľuďom zveriť
svoju zrkadlovku, alebo nebodaj som na to aj úplne zabudla...
Ak
sa vám naskytne možnosť, tak vám určite odporúčam zaplatiť si vyhliadkovú
plavbu za delfínmi od Dolphin Adventure,
ktorá stojí naozaj za to. Sú tu dve spoločnosti, ktoré to ponúkajú, no tá druhá
(na modrých lodiach), na názov si nespomeniem, delfíny plaší a naháňa si
tak viac zákazníkov, čo mi určite správne nepríde. Ja som bola tam so spoločnosťou Dolphin Adventure, ktorá jazdí na žltých lodiach a personál je naozaj
milý a delfínov sme videli naozaj požehane. Len škoda, že sa ťažko fotia :D
Plavby štartujú v prístave pri Ocean Village, kde sa môžete skočiť aj
najesť, niektoré reštaurácie sú postavené na mólach, odporúčam vyskúšať.
A čo nakupovanie? Niektoré
dievčatá, ženy, teraz určite spozorneli – na Gibraltári sa totiž neplatia dane,
čo znamená, že veci tu viete kúpiť celkom lacno. Najlepšie miesto je Main Street, ktorá obchodmi priam
prekypuje. Nájdete tu i nejaké tie svetoznáme značky, ale i obchody,
ktoré máme aj u nás doma ako Mango, Mark&Spencer, Next, ...
Možno
ste sa chvíľku pozastavili nad tým, akú menu vlastne majú – nuž, keďže to spadá
pod Britániu, tak oficiálnou menou je libra,
ale takmer všade viete platiť aj eurami, no kurzy v jednotlivých obchodoch
sú niekedy naozaj nevýhodné, takže odporúčam si peniaze vopred zmeniť alebo aspoň
platiť kartou. A miesta, kde sa eurami
vôbec platiť nedá? Nuž ja som sa s tým stretla jedine na pošte, keď
som posielala nejaké tie pohľadnice, nájde sa možno ešte pár menších
obchodíkov, ale myslím si, že tam vám tá karta naozaj dobre poslúži.
Naozaj
lacné sú tu tabakové výrobky, ktoré
sa vo veľkom pašujú do Španielska, takže ak pôjdete cez hranice, neostaňte
prekvapení, ak vám zastavia auto a začnú ho prehľadávať. Na osobu je
povolený prevoz len jedného kartónu cigariet či dokonca jedna fľaštička parfumu, ktoré
sa tu oplatí nakupovať tiež.
Zaujímavosťou
je aj to, že je tu zaregistrovaných viac firiem a organizácií ako samotný počet obyvateľov, ktorí tu žijú.
V iných
článkoch zo sekcie Travel, vám isto
odporučím i nejaké reštaurácie či kaviarne kam zájsť, no tu som prevažne
jedla „doma“. Párkrát som jedla
i v reštaurácii Randezvous
(chargril), ktorá je priamo v prístave Queensway Quay, máte tam tak výhľad priamo na more, lode i na tie päťmiliónové vily s bazénmi, ktoré som
už spomínala vyššie. Taktiež som bola na obed aj v jednej
z reštaurácií na móle v Ocean
Village, ktorá sa volala Bridge. Vždy
keď som bola na Gibraltári, dokopy asi 6-krát, tak sme jedli vždy len
v reštauráciách, ktoré vlastnila teta alebo nejaký ich známy, viem však,
že ani jednej z nich som nemala čo vytknúť, príkladom tak dávam Tunel (čo je skôr
bar), Ipanemau a Gauco...
Miesto, ktoré
je pomerne neďaleko, zhruba 2 hodinky cesty autom – Tarifa, je
najjužnejším bodom Európy, ktorému sa hovorí aj hlavné mesto vetra
a windsurfingu. Keďže sa ujo tomuto športu venuje, tak sme tu zavítali na
pláž a mala som takto možnosť okúpať sa aj v Atlantickom oceáne.
Teda mesto som priamo nenavštívila, ale vraj má taktiež bohatú históriu
a je v ňom, čo vidieť. Bola som tam kedysi dávno, ani sama si na to
nespomínam, no dúfam, že tam snáď ešte niekedy zavítam a budete
môcť čakať ďalší článok i o tomto meste.
Ak sa tu chystáte v letné mesiace, tak pláže v Španielsku sú menej
preplnené ľuďmi, takže ak sa chcete ísť okúpať odporúčam zájsť skôr tam. Ak chcete ísť niekde však priamo v Gibe, tak by som odporúčala East Bay, kde je more síce
chladnejšie ako v Atlantiku, je tam dosť ľudí, no väčšina sa len opaľuje
a vo vode nájdete len málokoho. Voda je priezračná a čistá, dovidíte na dno a dá sa tam naozaj dobre zaplávať, takmer žiadne vlny, no
voda je tam hlboká, takže nič pre neplavcov. Už takých 15 metrov od brehu voda
dosahuje hĺbku cca 2 metre a postupne to len rastie a rastie.
Ak ste
s deťmi, okúpať sa môžete v Rosia Bay, kde sú bazény s morskou
vodou, sú určené skôr pre deti, no nájde sa aj pár dospelých, ktorí sa tam
prídu zmočiť, ak nechcú liezť do mora, ktoré je hneď vedľa bazénov. Vstup je tu
taktiež zdarma.
V závere
by som možno spomenula, ako som tu vlastne cestovala, isto už viete, že sa dá
letieť priamo na Gibraltár, no nie zo Slovenska. Ja osobne som letela z
Bratislavy do Malagy (lieta sa tam však i z Košíc a Popradu), čo je asi najbližšie letisko a vyjde vás to lacnejšie, je
však ešte takú 1,5 hodinu cesty od Gibraltáru.
Ubytovanie
som riešiť nemusela, ak vám však smiem poradiť, tak lacnejšie vás vyjde, ak sa
ubytujete v Španielsku, neďaleko hraníc. Každodenné dochádzanie nie je nič
strašné, ja som to absolvovala každý deň (avšak autom) z väčšej diaľky, zo
Santa Margarity, čo je časť La Línei de la Conceptión, mesta, ktoré susedí s Gibraltárom. Ak nemáte problém si za hotel priplatiť, tak
odporúčam Sunborn, čo je hotel na lodi, ktorá je ukotvená v Ocean Village, na
palube sa nachádzajú aj bazény, reštaurácie, kaviarne, ...
Celkom
dlhý a namáhavý článok, no nie? Navyše sa stavím, že som toho dosť
zabudla, tak možno niekedy nabudúce. Na pomerne malé mesto je tu toho naozaj mnoho, čo môžete vidieť a zažiť. Na všetky veci som si určite nespomenula ani ja.
A čo
vy? Boli ste niekedy na Gibraltári, máte nejaké vtipné zážitky s opicami
alebo mi viete odporučiť nejaké miesta, kam sa pozrieť najbližšie, keď tu
zavítam?
0 Comments