Keď zamieria 3 baby do Viedne...

Tento výlet bol narodeninový darček pre našu kamarátku, všetko sme si vybavili samé, pripravili program a ako to dopadlo? 

      -> prekvapivo dobre :D

1. deň

Skoro ráno sme vyrazili z Košíc a keďže sme išli bez akýchkoľvek prestupov, na obed sme boli už vo Viedni. Usmialo sa na nás aj šťastie a 3 slečny, ktoré práve odchádzali nám podarovali týždennú kartu na dopravu po meste, ktorá nám pokryla ešte celý náš pobyt. Takže o cestovanie sme mali postarané!

Ubytovanie som nám zarezervovala hneď vedľa Prátru, no problém nastal, keď sme vystúpili na stanici metra a zrazu mi nefungovali dáta. A ja som ani len netušila, ktorým smerom sa máme vydať, aby sme dorazili k apartmánu. Teraz sa na tom už len smejem, ale v danej chvíli mi nebolo všetko jedno, keďže som bola dohodnutá s pánom, ktorý nám mal priniesť kľúče na určitý čas. S mamkou na telefóne sme však dorazili na miesto. Aspoň sme si to mysleli, keďže sme nevedeli nájsť žiaden vchod. Telefonát však všetko vyriešil, prišiel pre nás mladý pán z Bosny a Hercegoviny. Apartmán bol za tú cenu naozaj celkom dobre zariadený a nemôžem mu nič vytknúť.

Na programe sme mali centrum mesta, stihli sme si stiahnuť aj offline mapu s hlavnými atrakciami a pamiatkami, takže orientácia bola už o čosi jednoduchšia.
Dóm sv. Štefana sme si najprv obzreli len z vonku, keďže som si myslela, že vstup dnu je spoplatnený. Nezľaknite sa, ak vás na námestí zastavia s ponukou na Mozartovu operu, my sme na ňu bohužiaľ pre nedostatok času ísť nemohli, no do budúcnosti by to mohol byť celkom pekný zážitok. Pán, ktorý to ponúkal na nás dokonca zakričal: "Hey, ladies from Slovakia!" a vyviedol ma z omylu, že vstup do dómu je zdarma, takže sme tam predsa len trochu nakukli.
Prešli sme sa centrom okolo Mozartovho domu, ale hlavným bodom nášho programu malo byť Time travel, ktoré sme napokon našli tiež. Hoci to sprvu vyzerá ako len akási atrakcia pre deti, stojí to naozaj za to, dozviete sa tam hlavne aj čo to z histórie Viedne, podané veľmi originálnym spôsobom. Hovoriace obrazy, 5D kino, bombový úkryt či sochy. Sprevádza vás tu sprievodca, ktorý robí výklad po nemecky, no je tu i možnosť audio guide, kde je v ponuke okrem iných aj český jazyk.
Naším hlavným cieľom a zlatým klincom bol hlavne Práter, ktorý sme mali takmer pod oknami. Odporúčam vám si atrakcie v parku najprv prezrieť a potom si vybrať tie, ktoré chcete určite navštíviť, keďže ja som tu postrehla asi 4 strašidelné domy, 5 horských dráh a podobne :D My sme bohužiaľ neboli na všetkých atrakciách, ktoré sme chceli navštíviť, keďže sme si ich pár nechali aj na druhý deň, ale vtedy nám počasie veľmi neprialo.
Ale určite vám odporúčam Prater Tower, my sme tam boli v noci, no i napriek tomu bol odtiaľ úžasný výhľad na mesto a celý park zo 117 metrovej výšky retiazkového kolotoča. Hotel Psycho, síce to bola moja prvá skúsenosť so strašidelným domom, ale môžem vám ho len odporučiť.
A Wild Alps síce vyzerá na prvý pohľad lákavo, ale veľký zážitok to pre mňa nebol, točí sa vám celý svet a vy sa len pokúšate držať, aby ste náhodou neskončili niekde vo vode.
Niekedy sa tu chcem ešte určite vrátiť a dohnať, čo som nestihla, napríklad aj v podobe Vienna Giant Ferris Wheel, ktoré je akýmsi monumentom tohto zábavného parku.
Je tu aj hneď niekoľko miest, kde sa môžete najesť, či už plnohodnotnú večeru alebo len nejakú maličkosť. Osobne som čakala, že večer/v noci bude park preplnený, ale nebolo to vôbec nič strašné. A čo sa cien kolotočov a atrakcií týka, pohybovali sa okolo tých 5€, najdrahšia bola asi horská dráha za 8,50€. A všade ste si vedeli zakúpiť aj fotku, kde vás počas jazdy odfotili, ale žiadna asi nestála za to... (ale na tej z Hotel Psycho by ste sa naozaj zasmiali, dokonalá póza a smrť v očiach :D)
2. deň

Z rána sme si dali prechádzku cez park až ku Hundertwasser House. Parky majú naozaj pekne upravené, prechádzali sme aj okolo športových centier, kde si viete zahrať tenis, zajazdiť na koni a podobne. Prechádzali sme aj alejou, ktorá je skvelá pre bežcov, korčuliarov, cyklistov, dokonca sme tu stretli a pána na koni. Bývať tu, to možno začnem aj behať :D

O týchto farebných domčekoch od Hundertwassera sme sa učili na nemčine, takže to bolo jedno z "must see" nášho výletu. Nazreli sme aj do Hudertwasser village, kde boli celkom milé obchodíky so suvenírmi. Vopred som si už vyhliadla kaviareň, kde som si plánovala dať neskoré raňajky, no bohužiaľ mali zatvorenú terasu, a tak sme sa presunuli priamo do kaviarne, ktorá sa nachádzala v tomto pestrofarebnom dome. Obsluha bola veľmi milá, mali snahu komunikovať po nemecky, anglicky a boli tam aj pokusy o slovenčinu, takže myslím, že sa nemusíte báť, že sa vo Viedni nedohovoríte! :)
Nasledovala návšteva Musuem der Illusionen, kde nájdete pod jednou strechou množstvo očných klamov, ilúzií, ktoré potrápia hlavu a viete si tu spraviť aj celkom originálne fotky. Ako nevýhodu však vnímam to, že to tu nie je vyriešené na jednotlivé vstupy - idete dnu, kedy prídete. A tak sa vám môže stať to, ako nám, že bude dnu viac ľudí, ktorí vám môžu vliezť do fotky či zbytočné zdržiavať.

Cez obed sme sa presunuli ku zámku Schönbrunn. Určite si bežte najprv kúpiť lístok alebo si ho kúpte vopred cez internet, my sme na vstup čakali napríklad 2 hodiny, kde bolo aj varovanie, že najdlhšie sa v danú dobu môže čakať až 180 minút, čo nebol našťastie náš prípad. Počas čakania si môžete prezrieť záhrady či skočiť do Zoo, ktorá je najstaršia v Európe a nachádza sa v záhradách zámku.
Vstupy sú približne každých 12 minút, ako naschvál, nás rozdelili do dvoch skupín, kedy ja som mala vstup prvá a potom išli dievčatá spolu. My sme si kúpili Grand Tour, ktorá zahŕňala prehliadku 40 izieb spolu s audio guideom, priznávam, že mne by vtedy stačila aj len kratšia verzia 22 izieb, no rozdiel v cene je naozaj minimálny.
Pri odchode sa nám trochu aj rozpršalo, takže sme utekali na zastávku metra a odviezli sa do centra mesta. A čo by to bola za návšteva Viedne, ak by sme si nedali Sachertorte! Priznávam, že ja som ju ochutnala po prvýkrát, ale čakala som trošku lepšiu chuť :D Možno to bude tým, že sme neboli v overenej kaviarni a samotný zákusok nemal taký ten malý čokoládový medailónik. Mali sme vyhliadnutú kaviarničku Café Demel, no vnútri bolo plno a vonku pršalo, takže sme utekali o čosi ďalej do reštaurácie, kde Sachertorte podávali tiež.

3. deň
Hneď z rána sme mali check-out a nastal menší problém, keď sme chceli odovzdať kľúče do malého boxu-trezoru vedľa dverí, kde bol potrebný kód. Ja som ho mala zapísaný, ešte raz som ho pri príchode pánovi zopakovala, aby som si ho odkontrolovala a zrazu sme ten box nevedeli otvoriť. Volala som tomu pánovi, zvoní, zvoní a nič... stále nič... Zdvihol mi to až na štvrtýkrát a povedal, že proste máme zlý kód. Kľúčov sme sa potom úspešne "zbavili" a vyrazili na Hlavnú stanicu (Hbf), kde sme si zložili batožinu. Poplatok za stredný box, kde sa nám vošli 2 kufre a jedna taška bol 3,50€/24h. Možno by som ešte poznamenala, že sa tam celý čas obšmietal akýsi pán, ktorý pýtal peniaze, zastavil sa aj pri nás a v domnení, že mu chýba na uzavretie schránky s batožinou, som mu dala 50 centov i keď sa ich potom pokúšal dvihnúť na 1€. Nevyzeral ako klasický žobrák, no ktoviekoľko si už takto zarobil, keďže naozaj pôsobí dojmom, že mu chýba pár drobných na úschovu batožiny.

Naša cesta pokračovala do Belvedére, kde sme mali vstup zdarma. Mali sme Combiticket, ktorý zahŕňal vstup do Horného, Dolného Belvedére a Belvedére 21 - kde bolo vystavené moderné umenie, my sme boli však už celkom unavené, takže sme sa tam pozrieť neboli.
Videli sme však celkom dosť známych obrazov v múzeu, medzi inými aj Bozk od Gustava Klimta, ktorý nájdete aj na množstve suvenírov.
V Dolnom Belvedére bola expozícia Sag's durch die Blumen (Povedz to kvetmi), čo bolo celkom milé, kam ste sa pozreli boli obrazy kvetov od výmyslu sveta. A v poslednej miestnosti som sa dočkala konečne aj slnečníc, síce nie tých od Van Gogha, ale tie som už tento rok videla v Londýne.
Niektoré večery tu dokonca funguje aj kino, priamo v súkromnej záhrade.
A na záver celého výletu sme si nechávali Primark, ktorý na Slovensku nemáme a dievčatá v ňom ešte nikdy neboli, takže sme sa tam rozhodli ísť pozrieť. Vo Viedni sú dva, no praktickejší je podňľa môjho názoru ten v G3 shopping centre, keďže vám tam chodí z Floridsdorfu shuttle bus zadarmo každú chvíľu. Ja som si tam samozrejme zase nakúpila aj veci, ktoré mi vôbec nebolo treba a dievčatá pár maličkostí.
Na odchod vlaku do Bratislavy sme museli čakať ešte niečo málo cez 4,5 hodiny, ostali sme však už na stanici, keďže mne sa s tou obrovskou taškou z Primarku nikam nechcelo trepať. Najedli sme sa, kúpili posledné suveníry (resp. v našom prípade prvé :D), Mozartove gule a tesne pred záverečnou sme stihli aj Starbucks. Síce nám nenapísali na poháre mená, no aspoň mne to bolo v danej chvíli úplne jedno.
Nasadli sme na vlak a hurá domov - osemhodinová cesta pred nami!
Síce sme počas našej návštevy nestihli všetko, čo sme mali naplánované, no dám vám tu možno aspoň trošku tipy, ak budete mať viac času. (Vokativkirche, Wiener Rathhaus, Hofburg, Australian National Library, Parliament Building, Donauinsel, Donaukanal...)

S dorozumením si myslím, že problém naozaj nie je, všade sa dohovoríte angličtinou a keďže tu Slováci chodia často, tak niekde vám aj poľahky porozumejú alebo skúsia nejaký podobný jazyk tomu nášmu (napríklad ruštinu).
A medzi aplikácie, ktoré by vám tu mohli byť užitočné patrí určite Vienna Subway and Bus a Vienna Offline City Map, ja by som tam bez nich bola určite stratená.