Maturita za nami a čo teraz?
22:26
Je to už nejaký ten piatok, čo som oficiálne a hlavne úspešne zmaturovala. Niektorí tvrdia, že sa nám po maturite otvárajú dvere do sveta, no je to naozaj tak? Máme tie nekonečné možnosti?
Áno, možností tu je viacero, no ako sa rozhodnúť, ktorá je tá správna... hlavne ak ani sama netuším, ktorým smerom sa uberať... Práca? Vysoká škola? Ostať doma či vycestovať?
Tak ako to bolo teda so mnou. Univerzita bola pre mňa jasnou voľbou už od začiatku, ale čo tam?
Spamätala som sa na poslednú chvíľu, veď ako inak a rozposielala som prihlášky kade-tade. A to nielen čo sa miest týka, ale i odborov!
Už dlho som snívala o žurnalistike, takže padol výber aj na ňu. Prijali ma.
Univerzita Komenského v Bratislave, jedna z najlepších na Slovensku, nie je sa teda na čo sťažovať. Ale je to Bratislava... opačný koniec Slovenska, prečo teda neísť už rovno do Prahy! Ale prezradím vám, že tam nejdem, hoc sa tam rúti polovica mojej triedy.
Žurnalistika na UK ma zaujala už od DOD, kedy som túto katedru navštívila prvýkrát, uvidela profesorov, priestory a vytvorila si o všetkom vlastnú mienku. A teda som si aj zaumienila, že sa tam musím dostať! Veď bol to môj sen, nie?
Teraz vás možno prekvapím, ale nenastúpim tam. Som možno hlúpa, viem, no dlho som nad tým rozmýšľala. Toto svoje rozhodnutie možno miliónkrát oľutujem, ale kdesi v hlave som si vytvorila viacero dôvodov, prečo tam neísť. Hoc som už aj na prijímačkách spoznala dosť vtedy možno-budúcich spolužiakov a určite by sme spolu super vychádzali.
Uvedomila som si, že ak chcem písať, tak môžem, nepotrebujem na to nejakú špeciálnu školu... píšem, lebo ma to baví a taktiež si môžem sama vyberať tému. Nikto mi nič nediktuje, nepredpisuje, že to má byť tak a tak... Mám voľnú ruku. Navyše som si prešla pár ponúk práce, práve v rôznych novinách, magazínoch a portáloch, no môžem povedať, že ani v jednom inzeráte som sa nestretla s tým, aby vyžadovali ukončené vysokoškolské vzdelanie práve v tomto odbore. Preto si myslím, že ak by som sa tomuto chcela v budúcnosti venovať, nejakú cestu by som si určite nájsť vedela. Veď nie je to práve o tom?
Každý mi radil, nech študujem to, čo ma bude baviť. Áno, patrila tam žurnalistika, ale rovnako i masmédia v ekonomickej praxi v Prahe či medziodborové štúdium slovenský jazyk a literatúra - geografia. Teda asi už viete, pre ktorú z možností som sa rozhodla - i keď stále zvažujem zmenu či drobnú úpravu. A včera som sa dokonca dozvedela, že otvárajú aj nový odbor politológia - masmediálne štúdiá, kam sa dá stále podať prihláška.
Áno, som neskutočne nerozhodný človek, často neviem, čo chcem, najmä ak sa má jednať o moju vlastnú budúcnosť. Ale už to bude moje zlé rozhodnutie, nebudem mať na koho zvaliť vinu...
Áno, som neskutočne nerozhodný človek, často neviem, čo chcem, najmä ak sa má jednať o moju vlastnú budúcnosť. Ale už to bude moje zlé rozhodnutie, nebudem mať na koho zvaliť vinu...
Teda v septembri by som mala nastúpiť na vysokú, študovať slovenčinu a geografiu a následne pravdepodobne učiteľstvo týchto predmetov, zmeniť sa však môže čokoľvek. A teda raz a opäť som skončila tak, ako mi niektorí od začiatku vraveli i keď som sa tomu celkom bránila...
4 Comments
S tým, že v žurnalistike ti netreba školu ale radšej prax máš pravdu. Ja sama som napríklad študovala medicínu ale počas tých rokov som robila redaktorku rôznych magazínov a copywriterku z domu lebo písanie je niečo čo ma baví. Rozhoduj sa teda nielen podľa toho čo ťa baví ale aj podľa toho, s čím máš v budúcnosti väčšiu perspektívu a do zamestnania ti školu naozaj treba. Ak chceš zostať len pri písaní, je podľa mňa škola zbytočná a ja sama by som sa už v 20 -ke zamestnala niekde ako redaktorka na plný úväzok a budovala si prax + mala príjem :)
OdpovedaťOdstrániťUrčite si plánujem nájsť popri škole nejakú "brigádu", ktorá by mala aspoň niečo okrajovo spoločné s písaním :)
OdstrániťVýber VŠ je náročný proces. Hlavne, ak človeka baví toľko rôznych vecí. Ja som bola presvedčená už od druhého ročníka na SŠ, že chcem ísť študovať editorstvo a vydavateľskú prax. Ale aj napriek tomu som si prešla kopu stránok slovenských, ale aj zahraničných škôl. Porovnávala som ich programy a podobne. Predsa jednalo sa o moju budúcnosť. Tak či tak som sa nakoniec držala svojho pôvodného plánu a som rada, aj keď sem tam sa objaví myšlienka, že možno ten marketing by bol lepší. Ale tomu sa môžem venovať aj vo voľnom čase, síce je to makačka, ale stojí to zato. A hlavne je dôležité, aký odbor si človek vyberie, všímať si pracovný trh, s akými povolaniami je presýtený a podobne. (Asi 2 roky dozadu bolo priveľa účtovníkov a psychológov.) Ako novinárka nepotrebuješ mať vyštudovaný odbor, ak máš talent a dostatočnú prax, tak nevidím dôvod, prečo niekde byť cca 5 rokov, keď môžeš zbierať skúsenosti. Horšie je to už so zamestnávateľmi, ktorí očakávajú niekedy až nadpozemské veci. Tak či tak držím palce, rozhodne to nebude prechádzka ružovou záhradou :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) Sama momentálne nie som presvedčená, ktorým smerom sa naozaj uberať, ale vysokú by som chcela mať určite. Uvidím ako sa to ešte vyvinie, prestúpiť inam by sa malo dať vždy aj keď to nie je vždy to najlepšie riešenie.
Odstrániť