Poznáš ten pocit... 

Sedíš sama. Ticho. Tma. A prezeráš si fotky z minulosti. Tisícky spomienok. Nostalgia. 

Poznáš to, chceš sa vrátiť späť - späť v čase a prežívať tie momenty znova a znova. Možno niečo zmeniť, spraviť to, čo si mala už dávno. Je neskoro, ale aj tak nad tým premýšľaš. Vynárajú sa ti nové a nové spomienky - detaily, na ktoré si si myslela, že si už dávno zabudla.

Povieš si, že si vyzerala naozaj dobre - dlhé husté vlasy, bezchybná pleť, postava.

Prečo si so sebou vtedy vlastne nebola vôbec spokojná?

Mala si priateľov, pravých. Množstvo zážitkov - smiech, trapasy, dobrodružstvá, nezmyselné rozhovory do noci.

Túžiš, aby bolo všetko ako predtým. Aby tu boli opäť tí ľudia, tie časy bezstarostné... 

Si na prechádzke spomienkami - kráčaš, obzeráš sa, spomalíš čas.

Samé známe tváre, momenty, malé krôčiky vpred, v ústrety budúcnosti - minulosti či prítomnosti.

Veľké očakávania, plány, predsavzatia - keď si ešte nevedela, ako to všetko dopadne.

Premýšľaš, prečo to vlastne všetko skončilo, prečo si sa pohla ďalej - odvrátila tvár a vybrala sa vlastnou cestou. A bola to tá správna? To už nezistíš, nie je to také jednoduché... Môžeš teda žiť svoj najlepší život a možno aj nie. Na tú križovatku sa však už nikdy nevrátiš.

A teraz tu sedíš a spomínaš, hľadíš späť. Prechádzaš chodbou spomienok smutná a šťastná zároveň. Smútok z toho, že tie chvíle sú nenávratne preč, ale šťastná, že tu vôbec boli.
Vedz, že takto budeš sedávať ešte často - sedávať a spomínať na veci, chvíle, ktoré sa už pominuli, ale i na tie nadchádzajúce, ktoré ťa ešte len čakajú. Preto hlavu hore, nesmúť a kráčaj ďalej. Čaká ťa ešte mnoho križovatiek, rozhodnutí - správnych aj nesprávnych, stretnutí či zážitkov.

Čaká ťa ešte množstvo spomienok, tak vstaň a utekaj im vstriec. 

S láskou,
Mati