Dal si mi nádej
17:35
Dal si mi nádej.
Nádej, že všetko bude opäť raz ako predtým. Nádej v nový začiatok a skvelý život. Dal si falošnú nadej a ja som sa jej chopila, už ju nechcem pustiť preč.
Tisícky spomienok, nezabudnuteľných zážitkov a pocity, ktoré som vtedy cítila sú už nenávratne preč. Stále však dúfam, že prídu nové, rovnaké a budem šťastná, šťastná s tebou.
Dávaš mi nádej, nie príliš okato, no ja ju vidím, cítim. Číha na mňa za každým rohom, je mi stále v pätách a nemožno sa jej zbaviť. Rovnako ako sa nemožno zbaviť teba, narážam na teba na každom kroku. Vyhodím ťa dverami - vrátiš sa oknom. A keď zavriem aj to - zlezieš dolu komínom a ani sa tam nezasekneš, keďže nemáš postavu ako Santa Clause. Ako ťa teda dostať zo svojho života, ako zabudnúť? Veď ani ty sám mi to nechceš dovoliť, no nerobíš ani nič preto, aby to bolo ako kedysi... Dávaš mi nádej, v zapätí ju necháš splanúť a ja sa len dívam na ten popol, presýpa sa mi medzi prstami, dusím sa ním. Pripravená zmieriť sa so všetkým, no ona, tá nádej prekliata, v zapätí zase vstáva z popola ako fénix. Hráš sa so mnou, s mojimi citmi a toto ti nikdy, nikdy nezabudnem.
Som naivná, viem, uvedomujem si to, no nemôžeš za všetko do istej miery aj práve ty sám? Nakoniec, nie si to ty, kto to začal i skončil? A to všetko bez jediného slova. A teraz ži, prežívaj tak ako doposiaľ. Dá sa to? Mne to veru veľmi nejde. Možno je to moja chyba, možno tvoja a možno niekoho úplne iného. Ja však musím viniť ju a len ju jedinú - nádej. Nádej, ktorá vznikla z tvojho popudu a nie a nie sa stratiť, zmiznúť, odísť naveky preč. Môžem plakať, kričať, rozkrájať sa na márne kúsky, no ona sa vždy raz vráti. Niekedy jej to trvá dlhšie, inokedy zas klope na dvere hneď na ďalší deň. Je teda možné zbaviť sa jej raz a navždy? Je ju možné usmrtiť? Vyhnať kdesi preč a nikdy na ňu opäť nenaraziť? Obávam sa, že nie... teda pokiaľ tu budeš ty, nie. A vlastne aj keby si nebol, ona sa vždy raz ukáže a prinesie so sebou ten nával emócií, tie bezsenne noci, pochabé myšlienky, pocit beznádeje, sebaobviňovanie a ľútosť.
Dal si mi nádej, o ktorú som ťa nikdy nežiadala. Neviem sa jej zbaviť, neviem ju poslať preč, drží sa má ako kliešť. Prosím, vezmi si ju späť. Nikdy som ťa o nič nežiadala, teraz ťa prosím o toto jediné... Chcem už konečne zabudnúť.
S láskou
Mati
0 Comments